
Ukecali ma a tak som sa dostal na najväčší turnaj na akom som doteraz hral. Už to, že som na turnaji hral je fascinujúce samo o sebe, pretože naposledy som na turnaji v klasickom šachu hral v Detve v roku 2016.
Pred tým, ako som napísal tento článok, som si doprial týždeň oddychu. Nie že by som ho po fyzickej alebo psychickej stránke potreboval, chcel som len zistiť, či môj pocit nebol skreslený. Nebol. Bolo Super!
Skúsme si to rozmeniť na drobné resp. tu je zopár detailov.
Bol som si zahrať v Pardubiciach na turnaji 4 členných družstiev, ktorý bol súčasťou CZECH OPEN 2024: RAWACO RECYCLING – memoriál Svatoslava Zahorovského a hral sa v termíne 11.-.14.7.2024. Zatiaľ som nehral na tak veľkom turnaji. Zúčastnilo sa ho 710 hráčov (reálne hralo 704)!
https://chess-results.com/tnr911626.aspx?lan=5&art=0&turdet=YES&flag=30

Bol som súčasťou jedného z tímov Bratislavského klubu Lokomotíva Caissa, konkrétne „C“. Inak, perfektná partia sme sa zbehli. Bola snaha postaviť výkonnostne vyrovnané družstvá, čo sa +- podarilo. Tíško dodávam, že napriek tomu, že naše družstvo malo spomedzi družstiev Lokomotívy najnižší priemerný rating na prvých štyroch doskách súpisky, sme nakoniec skončili najlepšie z nich. Skončili sme 44 zo 147 družstiev, 3 výhry a 2 remízy družstva. Čo Vám budem hovoriť, nečakali sme to. Ďalšie dve „naše“ družstvá skončili na 53. mieste (B-čko) a 80. mieste (A-čko).
Keďže nás bolo v družstve 5, potrebovali sme sa nejak prestriedať. Hral som preto „len“ 6 partií zo 7 možných. Podarilo sa mi uhrať, 2,5 boda, pričom som stratil 8 ELO bodov. Oproti turnajom v Detve, kam som chodil hrať, kde som spolu porozdával snáď aj 250 bodov, je to parádny výsledok.
Trocha teraz poohováram Caissu (mám na mysli bohyňu). Prvé kolo sme hrali na online šachovniciach s družstvom Chess club Písek A (MČR), ktoré nakoniec skončilo na druhom mieste s priemerným ratingom 2337. Veríte či nie, mohli sme nad nimi vyhrať. Aspoň tak to vraví každý šachista po prehre. Keby som potiahol ten a ten ťah… V mojom prípade to bol 14-ty ťah, kedy som proti IM-ku mal zahrať ťah Jg4 a hneď by to bolo veselšie. Pokukával som po tom ťahu, ale zľakol som sa. Videl som stratu h-pešiaka a nejak som potom prestal počítať ten variant. Je možné, že by som nevyhral, ale viac by som sa tešil zo svojej partie. Kolegovci z družstva boli na tom podobne, keby, keby, keby. Ach tá Caissa, tentokrát sa zjavne viac usmievala na našich súperov. Aj keď, náš hráč, na 4.šachovnici uhral v tom kole remízu, pretože nemal čas to doťahať do výhry. Moju partiu si viete pozrieť tu: https://chess-results.com/PartieSuche.aspx?art=36&id=5375334 a foto pred spomínaným kolom je nižšie (ja som ten najviac vpravo, hrajúci na prvej šachovnici).

Dovolím si pár slov všeobecne k turnaju:
- Na môj vkus tam bolo málo rozhodcov. Nebol žiaden spor, o ktorom by som vedel, skôr to bolo cítiť na „servise“ pre hráčov. Bol trocha hluk, nedodržiaval sa dôsledne zákaz nosenia mobilných telefónov do hracej miestnosti a nestíhali nosiť partiáre. Zjavne som si to však všimol/všímal len ja. Nikto si nesťažoval. Asi by som sa nad svojou chorobou z povolania (ja sám som rozhodca) mal zamyslieť.
- Pri vchode do miestnosti sa dali odovzdať elektronické zariadenia. Fungovalo to ako v šatni v divadle. Oni si nechali jeden lístoček a druhý dali vám. Mobil a prípadne iné zariadenia (napr. smart hodinky) pekne do šup do sáčku aj s lístočkom. Páčilo sa mi to. Ešte sa zamyslím, koho a hlavne ako presvedčíme na našich turnajoch, aby vyberal, strážil a potom odovzdával mobily hráčom. Super nápad. Asi to celé kulhá na tom, že organizátor berie na seba zodpovednosť za cudzie veci.
- Stala sa tam taká nepríjemnosť. Jeden z hráčov dostal epileptický záchvat počas partie. Jeho spoluhráči v družstve nevedeli, že je epileptik, a tak to celé pôsobilo horšie ako to bolo. Rozhodca dal zastaviť všetky hodiny a opýtal sa, či je v sále doktor. Záchranka prišla relatívne rýchlo, ale to sa už ten hráč pozviechaval. Zobrali ho na pozorovanie a na ďalší deň už hral. Veľmi sme sa tešili, že sa nič vážne nestalo. Mali by sme si však z toho zobrať ponaučenia:
- Spoluhráči by mali o svojom kolegovi, ktorý má nejakú chorobu, túto skutočnosť vedieť.
- Spoluhráči a ani nikto z prítomných sa nevedel dostať ku kontaktu na príbuzného osoby so záchvatom. Pokiaľ viem, SŠZ a tradične ani materský klub od svojich hráčov nepýta kontakt na príbuzného, pokiaľ nejde o deti. Mali by sme sa viac poznať. Možno by sme k našej zábavke, k nášmu milovanému šachu, mohli prizývať aj svojich najbližších. Nemusia sa nutne šachu venovať. Na našej hráčskej úrovni je šach najmä spoločenská záležitosť a preto verím, že si aj naši blízky spomedzi šachistov a ich príbuzných nájdu parťákov a parťáčky, čím sa viac zblížime ako komunita.
- Rozhodne si chcem spraviť kurz prvej pomoci. Ako rozhodca a organizátor podujatí (nie len šachových) mám na pleciach zodpovednosť za účastníkov. A keď k tomu príde, rád by som vedel ako podať prvú pomoc. Mimochodom, všetci by sme mali vedieť ako podať prvú pomoc…
Asi by som v reporte mal spomenúť aj Pardubice ako mesto. Krásne. Mali by ste sa ísť pozrieť. Ja by som mal ísť tiež. Zatiaľ poznám len niektoré reštaurácie a počas voľného kola som sa bol poprechádzať po vonkajších priestoroch hradu. Hanba mi. Nabudúce sa pokúsim vidieť viac.

Na turnaji som si ešte niečo uvedomil. V našom klube vymýšľame koleso. Hľadáme rôzne možnosti na zocelenie tímu, posilnenie nášho klubového ducha ako napr. klubové turnaje alebo opekačku. Celkom to funguje, ale nikomu nenapadlo to najjednoduchšie. Možno ma iný šachisti vysmejú, že na to prichádzam až teraz. Lepší teambuilding ako súťaž družstiev, si neviem predstaviť. Bývali sme spolu, hrali sme spolu, jedli sme spolu, analyzovali sme spolu, jednoducho sme sa viac spoznávali. Takto má vyzerať teambuilding.
Ďalší rok, by som bol rád, ak by aspoň jedno z družstiev na turnaji v Pardubiciach bolo aj družstvo nášho ŠK Dúbravan. Držte nám k tomu palce a keď už tam budeme, držte nám k výsledkom aspoň jeden palec.
Autor: Ladislav Šipeky
PS. za väčšinu fotografií ďakujem Igorovi Polačikovi