Bola som veľmi prekvapená, keď som dostala pozvánku na rozhodovanie turnaja tejto úrovne. Majstrovstvá Slovenska som už rozhodovala (3x), ale toto je predsa len niečo iné. Vtedy to boli M SR seniorov a toto sú uzavreté majstrovstvá SR jednotlivcov a žien 2024. Hlavný rozhodca IA Martin Dobrotka. Vedela som, že sem v každom prípade pôjdem. Skúšky na vysokej škole sa tým pádom automaticky presunuli na október. Keďže je to kruhový turnaj, zíde sa mi aj ako norma pre titul FA.
Kedysi v Kyjeve ma bral tréner na uzavreté Majstrovstvá Ukrajiny mužov. Mala som 8 rokov a najviac ma bavilo naháňať veľmajstrov a zbierať autogramy. Teraz mám 21 a v Bratislave taký turnaj rozhodujem (14.6-22.6). Neuveriteľné!
Riaditeľ turnaja mi potom vysvetlil, že keďže sú to M SR jednotlivcov a žien, tak tam chcel aj rozhodkyňu. Proste pozitívna diskriminácia.
Deň 1
Prvý deň nebol jednoduchý.
Prišla som skôr, než sme sa dohodli, a už bolo skoro všetko nachystané. „Som tu taká zbytočná. Mohla som dlhšie spať.“ Nakoniec mi hlavný rozhodca, Martin, dovolil lepiť káble. Ďakujem.
„Také ticho som ešte nikdy nezažila. Je počuť, ako chodím? Ruším ich, keď takto stojím? Veď nemal by sa ma dotknúť, ak by začal mávať rukami. Jedine, ak ich má veľmi dlhé. Stojím teda dobre.“
„Je ten papier nakrivo? Asi trošku. Záleží na tom? Laco (FA Ladislav Šipeky) by povedal, že sa z toho nestrieľa a nechali by sme to tak. Čo si o tom bude myslieť Martin?“
„Mám chodiť, rozhodca musí byť aktívny. Ale však hlavný rozhodca teraz sedí. Bude ich to rušiť, ak budem veľa chodiť? Veď nemôžem celý čas sedieť, nie je to v súlade s Arbiters’ Manualom.”
„Môžem im dať druhý partiár takto, priamo do ruky? Nemám veľmi ako inak. Martin sa pozerá. Robím to správne? Nereaguje. Nevyruším ich tým?“
Deň 3
Čo robia rozhodcovia počas turnaja? Kým neboli časovky, sme pozerali futbal, riešili sme diagramy na Lichess a konečne som sa dostala k “A Killer’s Mind”. Výborná kniha.
Mám z toho trošku zlý pocit, nie je to totiž v súlade s Arbiters’ Manualom a Laco by sa asi hneval. Zistila som, že aj keď tu nie je veľa roboty, som unavená z tlaku a zo strachu spraviť chybu. A aj časovky môžu byť náročné.
Deň 4
„Bola to hra dvoma rukami? Som si na 90 % istá, že áno. 10 % neistoty preto, lebo to hrá veľmajster, jeho súper nereklamoval a bolo to rýchle. Nezasiahla som. Moja chyba? Podľa Arbiters’ Manualu by som mala zasiahnuť. Čo by sa stalo, ak by som do toho zasiahla? 2 minúty pre súpera a hluk okolo toho. Čo, ak som to zle videla? A čo, ak sa ma po partii opýta hráč, či to tam bolo. Porozprávam sa o tom s Lacom. Nie, radšej s Martinom.”
Aj Martin, aj Laco mi potvrdili, že si musím byť na 100 % istá, ak do niečoho zasahujem. Takže je to OK.
Deň 6
„Potrebujú nové partiáre. Kam to dám? Sem na menovku, a tam by sa to malo zmestiť z druhej strany. Teraz je na to správny čas. Nie! Nielen figúrky padajú, ešte aj partiár. Ach… Sorry všetci. Saška, neplač. To sa stane. Pamätáš si, ako si na M SR seniorov rozliala počas krstu knihy slivovicu? Teraz to aspoň nesmrdelo. Hihi. Všetci sa na mňa pozerajú, utriem si slzy. Je tam ďalšia časovka. Aj oni budú zrejme potrebovať nové partiáre. Kam to dám?“
Deň 8
GOOOOOOL! Až som na stoličke podskočila. Martin sa smeje a gestom ukazuje, že sa mám ukľudniť. Tak to zatiaľ prepnem na online prenos nášho turnaja. Nikto z hráčov si moju reakciu nevšimol. Snáď.
„No toto zrejme bude trikrát opakovaná pozícia. Martin sa na mňa usmieva a otáča sa k inej šachovnici. Ak sa nedohodnú na remíze, budem to riešiť ja. Ako to ešte raz bolo? Skontrolovať, či reklamovali správne. Pozrieť na počítači pozíciu a pozor na možnosť rošády, en passant a kto je na ťahu. Dohodli sa na remíze. Tak nič.“
Deň 9
Remíza. Zbieram partiáre, kontrolujem podpisy a výsledok. Zasahuje do toho Martin. 30 ťahov vykonal iba biely. Ako som mohla zabudnúť na sofijské pravidlo? (Na turnaji bolo pravidlo, že sa hráči nesmú dohodnúť na remíze, kým nemajú aspoň 30 ťahov)
Som zo seba sklamaná. Nádych-výdych, ideme ďalej. Martin to zachránil a nabudúce sa mi už toto nestane. Po časovkách môžem pre zábavu vypočítať Sonneborn-Berger. Je to veľmi ukľudňujúce.
Záverečný potlesk, ceny sú rozdané, podáme si ruky.
„Bol to výborný turnaj, ďakujem.“
Martin a prezident SŠZ mi podpisujú FA normu. Je to moja posledná norma a keď v septembri získam 1. rozhodcovskú triedu, môžem hneď požiadať o medzinárodný rozhodcovský titul FIDE Arbiter.
Po turnajoch cítim prázdnotu. Je čas na záverečné hodnotenie. Hráči sú spokojní, organizátori tiež. Svoju výkonnosť hodnotím pozitívne, až na tých pár prešľapov.
Od Martina som sa veľa naučila a okrem nových skúsenosti si odnášam aj užasne spomienky.
Oleksandra Strelbitska